O hre OSADNÍCI Z KATANU

 „nová zem , zem blaha a dostatku , zem katanu .......“

„štyri národy z prachu katanskej zeme povstali , aby prežili , a vládli !“
„ ľudia z týchto osídlení využívajú blaho panenskej krajiny v svoj prospech....“
„z hôr ťažia železo a zbierajú zlatisté klasy obilia ktoré sa z ťarchou skláňajú k zemi z ktorej vzišli“
„ochočujú stáda oviec ktoré sa preháňajú po šírych pláňach a rúbu lesy skrívaju svoje bohatstvo v podobe drevín“
„vyprázdňujú hlboké jamy plné naplavenej hliny , ale nehostinnú púšť zaviatu tonami a tonami piesku využiť nedokázali“

A razom sa z primitívnych osídlení stávajú dediny, z nich sa vinú cesty ktoré spájajú jednotlivé časti ostrova. Dediny využívajú blízkosť prírodných zdrojov a rozvíjajú sa rýchlosťou blesku. Na cestách vznikajú nové dediny a tie zase čerpajú suroviny z okolitej prírody.

Tie dediny, ktoré určité suroviny nemajú, sa pokúšajú o obchod. Vymieňajú medzi sebou pre tú-ktorú stranu nedostupné suroviny. Takto vznikajú dôležité obchodné trasy a dediny, ktoré sa na týchto cestách nachádzajú, zažívajú nebývalý rozmach a vznikajú prvé mestá.

V mestách žije viac ľudí ako nikdy predtým. Títo ľudia zase pracujú na miestnej ťažbe a tým sa zvyšuje produkcia. Na obranu miest sa verbujú armády. V mestách sa rodia nové myšlienky a vynálezy, ktoré uľahčujú ľuďom prácu.

Prvé lode na Katane boli rybárske lodičky, ale v mestách sa rodia nápady na stavbu lodí, ktoré by dokázali zvládnuť aj plavbu cez more a otvorené mysle premýšľajú o ľuďoch žijúcich tu a možných obchodných kontaktoch. Prvá zámorská plavba! Celý Katan jasá!

Posádka prvej lode dúfa, že čo najskôr pristanú na novej pevnine, a keď sa vrátia, budú oslavovaní ako hrdinovia! Ich modlitby boli vyslyšané a už po pár dňovej plavbe sa na obzore črtajú nové brehy. A z ostrova sa na niektorých miestach vznášajú pásiky dymu. Teda ostrov je obývaný.

 Námorníci pristávajú na nových brehoch a vítajú ich obyvatelia ostrova. Po dobrom jedle sa rozvinuli obchodné konverzácie a objavitelia pomýšľajú postaviť tu kolóniu. Návrat domov ubehol ako voda a na Katane boli správy o obyvateľoch nového ostrova veľmi vítané. Nápad vybudovať obchodnú kolóniu sa všetkým veľmi pozdával. Katančania sa pustili do stavby viacerých lodí a za pár mesiacov bolo pripravených päť lodí a nakladanie potrebného materiálu bolo v plnom prúde. Za pár dní bolo všetko pripravené a lode vyplávali z prístavu.

Po pár dňovej plavbe dorazili k brehom druhého ostrova a začali so stavbou prvej katanskej dediny na novom ostrove. Ubehlo pár mesiacov a obchod medzi kolóniou a Katanom prekvital. No jedného dňa karavána nákladu pre kolóniu nedorazila. Zistilo sa že lode boli úplne zničené a náklad ulúpený. To bol začiatok pirátov na katane.

Zo zločinnosťou na Katane predtým mali iba malý problém ( pár zlodejov sa schovávalo na púšti a tí prepadávali občas dediny). Piráti neľútostne ničili náklady mieriace do kolóny a katačania sa ani nevedeli ubrániť. A časom to bolo ešte horšie.

Bohatstvo Katanu prilákalo Barbarov ktorý by si radi niečo z katanského pokladu ukradli. Začali zaberať cesty a prepadávali vozy ktoré po nej išli. Od vozov vyžadovali vysoké poplatky za prejazd po “ich ceste“. Vozy sa začali obraňovať a za poplatok sa k nim pridávali žoldnieri, ktorý s barbarmi bojovali. Ale ani žoldnierom sa vždy nepodarilo obrániť náklad a voz padol do rúk barbarov.

No aj cez tieto problémy sa začalo so stavbou hradu. Na jeho stavbu bolo potrebného veľa mramoru, skla a náradia ktoré sa vyrábalo na vzdialených miestach na Katane.

Obchodníci vidiac za prepravou zisk sa vrhli zvážať materiál na stavbu. Ale zabudli, že barbari sa stále pohybujú po ostrove a prepadávajú vozy. A veľa obchodníkov na to aj doplatilo. Ich náklad bol ulúpený a museli sa otočiť a vziať nový náklad.

Zistenie, že na púšti je tiež možný život spôsobilo na Katane veľký rozruch. Obchodníci z púšte obchodovali zo vzácnymi výrobkami ako keramikou a látkami. Na svoj život potrebovali obilie a vlnu. Katanským obchodníkom zajastrili oči keď uvideli ťavy ktoré niesli náklad , a mierili do ich dediny! Hneď vymieňali vlnu a obilie a púštni ľudia verili tomu, kto im predal najviac. Ten im často určil smer cesty k dedine, v ktorej mal aj on obchodné zastúpenie.

 Koniec 1. časti ............

                                                                                                                                                               Autor:Andro